Vybrané problémy zahraniční migrace na Slovensku v současnosti

1. Úvod

Zahraničná migrácia sa v súčasnosti považuje za jednu z fundamentálnych civilizačných výziev vďaka svojim populačným, ekonomickým, kultúrnym, sociálnym, politickým, bezpečnostným a iným dopadom, hoci je vnímaná ako prirodzený a zväčša pozitívny fenomén. Podľa aktuálnych štatistík Organizácie Spojených národov sa nachádza na svete viac približne 191 miliónov osôb definovaných ako zahraniční migranti, t.j. 2,95 % svetovej populácie, z toho 56 miliónov v Európe (UNO, 2006; cf. IOM, 2005). K rozvoju zahraničnej migrácie synergicky prispieva rastúca ekonomická integrácia, globalizácia, zmeny v demografických trendoch, rastúca úloha technologických inovácií, aktivity pašerákov a obchodníkov s ľuďmi a i.

Priestorové rozmiestnenie migrantov je logicky asymetrické, až 60 % z nich žije v rozvinutých krajinách (GCIM, 2005), pritom 1/5 z celkového počtu v členských štátoch Európskej únie. Tlak migrantov na Európu nepoľavuje, skôr sa v intenzite a komplexite prejavov dynamizuje, ako potvrdzujú existujúce trendy. V posledných rokoch si Únia stále viac uvedomuje nutnosť vypracovania nových migračných stratégií za účelom racionálnej regulácie imigračných tokov na jej územie. Tento prístup bol reflektovaný o. i. na summitoch Rady EÚ v Tampere (r. 1999), Laekene (r. 2001), ale predovšetkým v Bruseli v r. 2004, kde bol odsúhlasený Haagsky program. V súčasnosti sa jeho implementácia uskutočňuje na báze Akčného plánu s presne definovanými prioritami.

Napriek tomu sa v oblasti zahraničnej migrácie manifestujú závažné problémy naďalej, napr. pokračujúci nápor nelegálnych migrantov do krajín EÚ (podľa serióznych odhadov okolo 500 tis. osôb ročne – Boswell, 2005; Salt, 2005), neuspokojivá efektivita v boji proti pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, evidentné ťažkosti pri integrácii časti cudzincov do autochtónnych spoločností, nelegálny pobyt a nelegálne zamestnávanie cudzincov, rozdielna prax pri prideľovaní štatútu utečenca, xenofóbia, intolerancia a diskriminácia migrantov, nedostatočná spolupráca s krajinami pôvodu a i. Tieto skutočnosti si vyžadujú redefinovanie nových a otvorenejších prístupov, ako bolo akcentované napr. v Rabatskom manifeste v r. 2006.

V súvislosti s vyššie uvedeným, v kontexte s členstvom Slovenska v EÚ a jeho participáciou na tvorbe a implementácii príslušných politík, ako aj vzhľadom na výskyt špecifických výziev na poli zahraničnej migrácie v krajine je podľa môjho názoru úplne legitímne formulovať nasledovné otázky, na ktoré sa snaží táto štúdia v stručnosti odpovedať: Aké sú priority Slovenskej republiky v súvislosti so zahraničnou migráciou, aký je postoj štátu a jeho obyvateľov k imigrácii?; Ktoré sú esenciálne nedostatky v oblasti zahraničnej migrácie v SR, akými mechanizmami a s akou mierou úspešnosti ich krajina rieši?; Ako možno skvalitniť manažment zahraničnej migrácie v Slovenskej republike?

2. Analýza hlavných komponentov zahraničnej migrácie v Slovenskej republike

A. Legálna imigrácia

Fenoménu legálnej imigrácie bola dosiaľ v krajine venovaná na všetkých úrovniach oveľa menšia až nedostatočná pozornosť než napr. nelegálnej migrácii či problematike azylu (viď relevantné uznesenia vlády SR, rezortné dokumenty a koncepcie, aktivity a projekty mimovládnych a medzinárodných organizácií, akademické štúdie, informácie z médií a i. – cf. Divinský, 2006 a Divinský, 2005c). Pritom kategória legálnych migrantov (t. j. cudzincov s povolením na trvalý, prechodný či tolerovaný pobyt) je najpočetnejšia – koncom roka 2006 tvorila 32 153 osôb (štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície), teda 0,6 % celkovej populácie SR, a o niečo menší podiel ekonomicky činných osôb. Zároveň aktivity legálnych imigrantov – podnikateľov, zamestnancov, vysokokvalifikovaných expertov, študentov, rodinných príslušníkov a i. – sa vyznačujú rôznorodými dopadmi na väčšinovú slovenskú spoločnosť; v rámci všetkých skupín zahraničných migrantov logicky v najväčšej miere.

Legálni migranti v SR čelia problémom spôsobeným ich čiastočným prehliadaním, resp. menším záujmom o rôzne aspekty ich života na rozdiel od krajín EÚ s dlhoročnými imigračnými tradíciami. Počet cudzincov na Slovensku v období 1998-2003 viac-menej stagnoval na úrovni 28-29 tisíc (UHCP, 1998-2004), rozvojový impulz znamenal až vstup krajiny do Únie. Tento priniesol rast počtu cudzincov predovšetkým z EHP uplatňujúcich sa v SR ako vysokokvalifikovaná pracovná sila (manažéri, poradcovia, experti, učitelia, lektori, vedci a pod.) a majúcich aj zvýhodnený právny štatút v krajine podľa Zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z.z. Počet štátnych občanov „starých“ členských krajín EÚ tak v SR vzrástol z 2853 osôb (9.8 % z celkového počtu cudzincov s povolením na pobyt v r. 2003) na 6927 osôb (21,5 %) v r. 2006.

Ostatné skupiny cudzincov s povolením na pobyt v SR (t.j. hlavne z ostatných európskych krajín a Ázie) kvantitatívne stagnujú a potýkajú sa s viacerými vážnymi výzvami. Členovia niektorých cudzineckých komunít v krajine naznačujú neochotu príslušných kompetentných orgánov vo väčšom počte udeľovať povolenia na pobyt a prácu cudzincom najmä z menej rozvinutých štátov, spredmetnenú nezriedka v reštriktívnych až údajne diskriminačných opatreniach a kladení umelých administratívnych prekážok v procese získavania povolenia (problémy s vízami, lekárskymi potvrdeniami, pozvaniami rodinných príslušníkov a i.). Naviac dopady nedávnych sociálnych reforiem v SR (sprísnenie poskytovania systému podpôr) a ekonomického vývoja (rozmach obchodných reťazcov s dumpingovými cenami) nevytvárajú priaznivú klímu pre ekonomicky slabších podnikateľov alebo zamestnancov z radov cudzincov s už udeleným povolením na pobyt, a tak ich vlastne nútia odísť z krajiny (vyjadrenia migrantov v dotazníkovom zisťovaní in Divinský, 2005a). Okrem toho komunity tu už dlhodobejšie etablovaných cudzincov (napr. Arabov, Afgancov, Vietnamcov, Ukrajincov, Afričanov) nie sú početne tak silné (rádovo len stovky až tisícky osôb) – a teda potenciálne nápomocné – ako v niektorých okolitých štátoch. V tomto ohľade vstup Slovenska do EÚ zatiaľ situáciu príliš nemení.

Je tiež evidentné, že v oblasti integrácie imigrantov Slovenská republika v porovnaní so svojimi susedmi (nielen Rakúskom, ale aj Českou republikou, príp. Maďarskom) zaostáva. Najmä celistvý pohľad na integráciu cudzincov do majoritnej spoločnosti na Slovensku chýba. Kým napr. v Českej republike je aspoň formálne v rámci migračného manažmentu koncepčne, inštitucionálne, právne a v praxi dlhodobo kladený dôraz hlavne na integračnú politiku (viď napr. Zásady koncepce integrace cizinců na území ČR, Koncepce integrace cizinců na území ČR a jej aktualizácie a i.) a na pritiahnutie vybraných kategórií pracovnej sily zo zahraničia (napr. projekt Aktivní výběr kvalifikovaných zahraničních pracovníků), v SR žiaľ takýto prístup nie je zatiaľ vôbec uplatňovaný.

Aj keď v poslednom období nastáva na Slovensku posun v chápaní závažnosti tejto problematiky a nutnosti komplexnej integrácie imigrantov – prejavujúci sa v tvorbe koncepcií a stratégií napr. na úseku zamestnanosti a sociálnych záležitostí (viď napr. Národný akčný plán zamestnanosti na roky 2004-2006; Národný akčný plán sociálnej inklúzie 2004-2006), školstva (Národný plán výchovy k ľudským právam na r. 2005-2014; Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007), boja proti intolerancii a diskriminácii (v poradí už štvrtý Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006-2008), či v poskytovaní informácií cudzincom (nedávno otvorené Migračné informačné centrum IOM – http://www.domavsr.sk/mic) – celý proces je ešte len na začiatku. Podľa súhrnného názoru migračných expertov (Divinský, 2005b) krajine citeľne chýba predovšetkým samostatná koncepcia integračnej a naturalizačnej politiky SR je potrebné venovať väčšiu pozornosť otázkam pracovnej migrácie, artikulovať dosiaľ absentujúce programy a schémy na podporu cielenej imigrácie, zatraktívniť Slovensko pre preferované skupiny migrantov, zvýšiť informovanosť slovenskej verejnosti o zahraničných migrantoch, napomáhať viac finančne aj inou formou združeniam cudzincov v SR, atď. Tu je veľký priestor okrem štátnej sféry najmä pre mimovládne organizácie (ktoré sa ešte stále zaoberajú primárne azylovou problematikou), i za pomoci príslušných fondov EÚ.

B. Nelegálna migrácia

Nelegálni migranti predstavovali donedávna v Slovenskej republike takmer tak dynamický komponent zahraničnej migrácie ako žiadatelia o azyl. Obzvlášť v r. 2001-2002 ich počty výrazne stúpli (zo 6 tisíc osôb r. 2000 na vyše 15 tisíc po oba uvedené roky a stále ešte 12,5 tisíc v r. 2003 – UHCP, 1998-2004). Väčšinu z nich tvorili nelegálni ekonomickí migranti z južnej a východnej Ázie či východnej Európy. Oficiálny postoj štátu voči nelegálnej migrácii bol negatívny, avšak vysoká priepustnosť územia Slovenskej republiky (podľa ministerstva vnútra policajné orgány zadržiavali vtedy približne len 1/4 až 1/3 zo všetkých tranzitujúcich nelegálnych migrantov – Divinský, 2004) evokovala otázku, či išlo skutočne o tak ťažko zvládnuteľný fenomén, a nie úmyselnú nevšímavosť kompetentných orgánov. V prípade rigoróznejšieho prístupu by totiž zadržaní nelegálni migranti v ďaleko väčšom počte zaťažili azylový systém krajiny. UNHCR sa navyše domnieval, že zo SR sa stala križovatka regionálnych prevádzačských trás z východnej Európy (denník Sme, 5.11.2004).

Situácia sa však v poslednom období kvalitatívne citeľne zmenila a v dôsledku viacerých interných i externých faktorov počty tranzitujúcich nelegálnych migrantov v krajine klesajú (8334 osôb v r. 2004, 5178 v r. 2005, 4129 v r. 2006). Jedným zo signifikantných momentov bol prístupový proces a záväzky Slovenska v oblasti vnútorných záležitostí a bezpečnosti, konkretizované napr. pri prijímaní Schengenského acquis a budovaní Schengenskej hranice. Agenda Schengenu rezonuje v praxi intenzívne už od r. 1999 a bola akcentovaná po vstupe krajiny do EÚ. Manifestuje sa o. i. v inštitucionálnych zmenách v rámci orgánov ministerstva vnútra, schvaľovaní nových právnych noriem, prísnejších kontrolách nielen na východnej hranici SR, aktívnejšej eliminácii prevádzačských skupín, implementácii Dublinského dohovoru atď. a v následnej redukcii počtu tranzitujúcich nelegálnych migrantov cez územie SR (Divinský, 2005a).

Súčasne sa modifikujú trasy nelegálnych migrantov smerom na územie Európskej únie (napr. oproti r. 2000 klesol počet zadržaných tranzitujúcich nelegálnych migrantov v krajinách V4 v r. 2005 o takmer 50 %  – Futo - Jandl, 2006). Dominantným priestorom ich prieniku na kontinent sa stáva južná Európa – Grécko, Malta, Taliansko, Portugalsko, ale aktuálne predovšetkým Španielsko. V tomto regióne je ochrana tisícov kilometrov morského pobrežia oveľa náročnejšia, ale hlavne prístup dotknutých krajín benevolentnejší (viď o. i. opakované regularizácie pobytu nelegálnych migrantov – Salt, 2005; IOM, 2005).

V dôsledku vyššie uvedených skutočností poklesol na Slovensku počet zadržaných tranzitujúcich nelegálnych migrantov v r. 2006 v porovnaní s r. 2003 trojnásobne. Do popredia sa však dostáva druhý komponent nelegálnej migrácie – neoprávnený (nezákonný) pobyt cudzincov na území krajiny s tendenciou pozvoľného rastu (2612 osôb v r. 2004, 3491 v r. 2006). To znamená, že SR sa pomaly začína stávať atraktívnou pre migrantov aj ako cieľová krajina. Práve tento problém sa v priebehu najbližších rokov môže stať dosť akútnym, keďže sa predpokladajú výraznejšie migračné toky nízko kvalifikovaných pracovných síl do SR z krajín na východ od nás. Preto je potrebné podľa  môjho názoru na to včas reagovať a skvalitňovať opatrenia na detekciu nelegálnych migrantov, ktorí sa zdržujú a pracujú na území Slovenska bez povolenia.

C. Utečenecká problematika

V rámci zahraničnej migrácie bola táto oblasť dlho v SR v praxi považovaná za ústrednú a podliehala tak nie celkom oprávnene hypertrofii záujmu štátnych inštitúcií, médií či bežných obyvateľov, ale predovšetkým medzinárodných a mimovládnych organizácií. Najmä drvivá väčšina mimovládnych organizácií (MVO), ktoré sa zaoberali zahraničnými migrantmi v SR, si zvolila za cieľ svojich aktivít práve kategórie žiadateľov o azyl a azylantov.

Žiadatelia o azyl v Slovenskej republike početne kulminovali v r. 2001-2004 a ich kvantitatívny vývoj bol naozaj bezprecedentný (r. 2000 činil ich počet 1556 osôb, ale už v nasledujúcich rokoch postupne 8151, 9743, 10358 a 11395 osôb – štatistiky Migračného úradu). Štátna sféra i napriek limitovaným finančným zdrojom zriadila a prevádzkovala utečenecké tábory, postupne sa pripravili a prijali nové právne predpisy týkajúce sa azylu, pozornosť sa venovala aj integrácii azylantov do spoločnosti (viď napr. Komplexné riešenie procesu integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca do spoločnosti, kde však skutočne komplexnej integrácii utečencov bránil nedostatok zdrojov). UNHCR na Slovensku a slovenské MVO aktívne na týchto úlohách participovali.

Prejavovali sa (a de facto čiastočne stále pretrvávajú) však silné tenzie medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami obzvlášť v pohľade na počty udelených, resp. mieru priznaných azylov v SR. MVO naďalej považujú azylovú politiku štátu za značne reštriktívnu, posudzovanie kritérií na získanie azylu za príliš rigorózne, azylovú procedúru za veľmi prísnu a podmienky pre úspešnú integráciu azylantov do slovenskej spoločnosti za nevyhovujúce.  Na základe nižšie uvedených faktov sa ale zdá, že len mizivé percento žiadateľov má reálny záujem získať na Slovensku azyl. Takmer všetci oň žiadajú z pragmatických dôvodov až po zadržaní políciou (na druhej strane je to ich právo zaručené medzinárodnými konvenciami) ako nelegálni ekonomickí migranti a len minimum z nich spĺňa podmienky Ženevského dohovoru. Priemerný počet dní pobytu žiadateľa o azyl stráveného v utečeneckom tábore na Slovensku je len 36 (r. 2005 – MÚ, 2006); po krátkom oddychu totiž žiadatelia zväčša svojvoľne opúšťajú azylové zariadenie a pokračujú ďalej do pôvodne zamýšľanej destinácie.

Obdobne väčšina osôb so získaným azylom sa už na území SR nenachádza; cudzinecká polícia registrovala koncom roka 2006 v krajine iba 88 azylantov, t. j. len 1/5 z celkového počtu udelených azylov (415, po odrátaní azylantov, ktorí neskôr získali štátne občianstvo – štatistiky Migračného úradu). Zotrvávaniu a hlbšej integrácii azylantov v SR bránia jednak vonkajšie činitele (napr. prítomnosť ich rodín a priateľov v štátoch západnej Európy, tamojšie početnejšie a dlhšie etablované komunity krajanov, niekoľkonásobný rozdiel medzi mzdami v uvedených krajinách a na Slovensku, v priemere nižšia nezamestnanosť), jednak vnútorné faktory (napr. nedostatok finančných prostriedkov na efektívnejšie integračné programy v SR, nie práve harmonická spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a medzinárodnými či mimovládnymi organizáciami, príp. samosprávou, nevyprofilovanosť smerovania integračnej politiky štátu, prevládajúca negatívna verejná mienka voči azylantom, ale i skutočnosť, že časť azylantov nie je schopná či ochotná sama sa dostatočne integrovať do slovenskej spoločnosti).

Od r. 2005-2006 počet žiadateľov o azyl na Slovensku rapídne klesá (3549 resp. 2871 osôb – štatistiky Migračného úradu). Zároveň už dlhšie sa principiálne mení štruktúra krajín ich pôvodu – čoraz menej sú medzi nimi zastúpené krajiny s prebiehajúcimi vojnovými konfliktmi či perzekúciou obyvateľov (Balkán, Blízky a Stredný východ) v prospech štátov s gradujúcou emigráciou z ekonomických príčin (južná a východná Ázia, východná Európa).

Z prezentovaných dôvodov by bolo vhodné nepreceňovať ďalej tematiku azylu v Slovenskej republike a venovať jej v kontexte migračného manažmentu síce adekvátnu, ale nie excesívnu pozornosť na úkor iných kategórií migrantov.

D. Presídlenci

Limitovaný rozsah tejto štúdie neumožňuje uviesť všetky komponenty zahraničnej migrácie v krajine, avšak je nutné aspoň v krátkosti sa zmieniť o niektorých ťažkostiach presídlencov do SR pre ich špecifický charakter a akútnosť.

V rámci presídľovacej kampane v r. 1993-1999 sa vrátilo na územie Slovenska vyše tisíc jeho bývalých občanov/ich potomkov z Ukrajiny. Týmto osobám bol poskytnutý trvalý pobyt a nemalá časť z nich už získala štátne občianstvo. Vo väčšine prípadov sa presídlenci veľmi dobre integrovali do autochtónnej spoločnosti, ale stále zostáva vyriešiť niektoré závažné právne, ekonomické a sociálne problémy spojené s ich predchádzajúcim životom v inej krajine, ktorým každodenne čelia a manifestované najviac pri udeľovaní štátneho občianstva, resp. dôchodkov (cf. Divinský, 2005a). Podľa môjho názoru by k zlepšeniu situácie mohlo viesť  plošné udelenie štátneho občianstva SR všetkým z nich (napr. po vzore presídlencov do Nemecka alebo etnických imigrantov v Maďarsku), ale hlavne bezvýhradné uznanie obdobia ekonomickej aktivity na Ukrajine a následné priznanie starobného dôchodku podľa dĺžky a druhu zamestnania. Tí presídlenci, ktorým dôchodok dodnes nebol kompetentnými orgánmi SR priznaný, sa totiž úplne nezaslúžene nachádzajú v stave krajnej sociálnej núdze.

Zároveň, ako sa ukazuje  napr. v Českej republike v praxi, je vhodné vo väčšej miere než doteraz podporovať presídľovanie osôb slovenského pôvodu, resp. zahraničných Slovákov aj z iných regiónov (Balkán, východná Európa, stredná Ázia a pod.). V lete 2006 bol medializovaný prípad niekoľkých desiatok potomkov Slovákov žijúcich v Kirgizsku, ktorí požiadali o presídlenie na Slovensko; zatiaľ sa však potrebné finančné zdroje zo strany vlády na to nenašli (TASR, 17.8.2006).

3. Riešenie existujúcich výziev: skvalitnenie manažmentu zahraničnej migrácie

Napriek jeho rastúcej relevancii je fenomén zahraničnej migrácie v Slovenskej republike stále viac-menej na periférii spoločenského záujmu, hoci kvantitatívne zmeny už indukujú zmeny kvalitatívne. Vývoj zahraničnej migrácie zapríčinil v krajine v poslednej dekáde akceleráciu mnohých výziev (napr. v právnej, inštitucionálnej, ľudskoprávnej, integračnej, informačnej, výskumnej a iných sférach), ktoré podľa môjho názoru zastihli viaceré štátne inštitúcie, ako aj mimovládne organizácie, samosprávu, akademickú komunitu, podnikateľské združenia, médiá či bežných občanov v podstate nepripravených, takže reagovali nie vždy promptne, adekvátne a efektívne.

Je pravda, že po rokoch podceňovania, resp. formálneho či miestami príliš akcentovaného záujmu o niektoré parciálne stránky migračného manažmentu bol konečne v kontexte vstupu Slovenska do Európskej únie uskutočnený veľmi dôležitý systémový krok. Začiatkom r. 2005 vláda SR prijala Koncepciu migračnej politiky Slovenskej republiky; jej rozpracovania sa priebežne tvoria a implementujú (uznesenie vlády SR 11/2005). Dokument predstavuje významný strategický posun v oblasti imigračnej, azylovej a integračnej politiky štátu, a preto ho možno z tohto hľadiska vysoko hodnotiť (Divinský, 2005c).

Napriek tomu panuje konsenzus, že je potrebné principiálne a jasne artikulovať migračnú doktrínu SR, t. j. univerzálny rámec – oficiálny postoj štátu a spoločnosti voči zahraničnej migrácii (cf. Divinský, 2005b). Aký prístup k migrantom zaujme SR v praxi – reštriktívny, neutrálny, alebo liberálny? Aké priority z komplexu komponentov zahraničnej migrácie si následne krajina zvolí a bude presadzovať– podporu legálnej migrácii za prácou, uprednostňovanie migrácie za účelom zjednocovania rodín, väčší počet udeľovaných azylov, intenzívnejšiu naturalizáciu cudzincov, boj proti nelegálnej migrácii, regularizáciu pobytu nelegálnych migrantov, zvýšenú ochranu ľudských práv migrantov, boj proti xenofóbii a intolerancii, väčšiu verejnú diskusiu na tému migrácia, alebo iné? A aká úloha/pozícia sa v ekonomickom, sociálnom, kultúrnom, politickom, bezpečnostnom a demografickom rozvoji krajiny migrácii stanoví?

Taktiež signifikantné miesto má stimulácia širšej debaty o zahraničnej migrácii na slovenskej politickej scéne a v médiách s cieľom zvýšiť záujem elít aj verejnosti o tento jav. V rámci zmysluplnej migračnej politiky je podľa mňa nevyhnutnévýraznejšie podporovať boj proti marginalizácii a sociálnej exklúzii migrantov a inkorporovať problematiku migrácie do agendy politických subjektov. V médiách by zas bolo vhodné  sa zamerať na profesionálnejšie, komplexnejšie a objektívnejšie informovanie verejnosti o celej palete aspektov migrácie a tým napomôcť budovať priaznivejšiu spoločenskú klímu voči imigrantom v krajine.

Obdobne experti na zahraničnú migráciu navrhujú z inštitucionálneho hľadiska zvážiť zriadenie osobitného parlamentného alebo vládneho Výboru pre záležitosti migrantov (cudzincov) pri Národnej rade SR alebo Úrade vlády SR disponujúceho patričnou právomocou (inšpirácia: český model?). A na rozdiel od uvažovaného časového horizontu (rok 2010) začať čím skôr s prípravami zlúčenia v súčasnosti separátne pôsobiacich štátnych inštitúcií so špecializovanými kompetenciami (na úseku imigrácie a cudzineckej agendy, azylu, integrácie a naturalizácie cudzincov, repatriácie a i.) do jedného organizačného celku – Imigračného, resp. novo konštituovaného Migračného úradu SR (inšpirácia: švédsky, holandský alebo iný model?).

Za nemenej dôležité považujem, aby sa Slovenská republika v koordinácii s ostatnými členskými krajinami EÚ či RE viac aktivizovala v oblasti spolupráce s krajinami pôvodu migrantov.

Prostredníctvom naznačených i ďalších opatrení je možné kontinuálne skvalitňovať manažment zahraničnej migrácie v Slovenskej republike v prospech oboch strán. Je nutné si totiž uvedomiť o.i. fakt, že podľa prognóz do roku 2050 populácia SR nielen signifikantne zostarne, ale i početne poklesne o vyše 640 tisíc osôb (Eurostat, 2006) a ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa zredukuje o vyše 600 tisíc osôb (druhý najväčší percentuálny pokles pracovnej sily v krajinách EÚ – EC, 2005). Zároveň sa v analogickom časovom horizonte očakáva prílev imigrantov na Slovensko hlavne z krajín juhovýchodnej Európy a Ázie (Vaňo, 2002; Divinský, 2005a). Je samozrejmé, že negatívne trendy vo vývoji obyvateľstva a pracovnej sily SR imigranti nezvrátia, ale mohli by ich aspoň čiastočne zmierniť, nehľadiac pritom na kultúrne, spoločenské a iné prínosy z ich existencie na území krajiny. Minimálne z tohto dôvodu je opodstatnené analyzovať túto problematiku a snažiť sa prispieť do diskusie o význame a potrebe migrácie v rozvoji Slovenskej republiky, ako aj o korektnom spoločnom modu vivendi majoritnej spoločnosti a imigrantov.

Zoznam použitej literatúry:

Boswell, Ch. (2005): Migration in Europe, Global Commission on International Migration, Geneva

Divinský, B. (2006): Kapitola 3.2 – Medzinárodná migrácia, in Mládek, J., Kusendová, D., Marenčáková, J., Podolák, P., Vaňo, B. (Eds.): Demogeografická analýza Slovenska, Univerzita Komenského, BratislavaDivinský, B. (2005a): Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – Stav, trendy, spoločenské súvislosti, Friedrich Ebert Stiftung, Bratislava

Divinský, B. (2005b): Zahraničná migrácia v Slovenskej republike – stav, trendy a dopady na slovenskú spoločnosť, Odporúčania pre vládu a parlament Slovenskej republiky, Pracovná skupina XI. Vnútorné záležitosti a policajná spolupráca Národného konventu o EÚ (poradný orgán vlády a Národnej rady SR)

Divinský, B. (2005c): Active Civic Participation of Immigrants in Slovakia, Country Report prepared for the European research project POLITIS, Carl von Ossietzky Universität Oldenburg, Oldenburg

Divinský, B. (2004): Migration Trends in Selected EU Applicant Countries, Volume V-Slovakia – An Acceleration of Challenges for Society, International Organization for Migration, Vienna

EC (2005): Long-term labour force projections for the 25 EU Member States: A set of data for assessing the economic impact of ageing, European economy Economic Papers 235, Brussels

Eurostat (2006): Long-term population projections at national level, Statistics in focus – Population and social conditions 3/2006, Office for Official Publications of the European Communities, Luxembourg

Futo, P. – Jandl, M. (2006): 2005 Yearbook on illegal migration, human smuggling and trafficking in Central and Eastern Europe, ICMPD, Vienna

GCIM (2005): Migration in an interconnected world: New directions for action, Global Commission on International Migration, Geneva

IOM (2005): World Migration 2005: Costs and benefits of international migration, International Organisation for Migration, Geneva

MÚ (2006): Výročná správa Migračného úradu za rok 2005, Migračný úrad, Bratislava, http://minv.sk/mumvsr/index.htm

Salt, J. (2005): Current trends in international migration in Europe, Council of Europe, Strasbourg

UHCP (1998-2004): Ročenky legálnej a nelegálnej migrácie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Bratislava, http://www.minv.sk/uhcp/new

UNO (2006): Trends in Total Migrant Stock: The 2005 Revision, Department of Economic and Social Affairs, United Nations, New York

Vaňo, B. (2002): Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050, Výskumné demografické centrum INFOSTAT, Bratislava

Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície a Migračného úradu