Pred 75 rokmi nás zavádzali nacisti, dnes klame celý svet Čína
Na históriu sa veľmi často zabúda. Ide o nebezpečný prejav ignorácie, ktorý môže mať viacero následkov. V súčasnosti sledujeme výsledky toho, aké nebezpečné je pre spoločnosť zabudnúť a nepoučiť sa z minulých chýb. V uliciach a v parlamentoch naprieč Európou je stále viac sympatizantov nacionalizmu, prípadne nacizmu. Jedným z prejavov nacizmu bola aj nebezpečná propaganda. Tá, žiaľ, druhou svetovou vojnou neskončila. „Toto je to, čo chcú, aby svet videl. Školu, nie väzenie,“ povedal redaktor BBC vo videu o táboroch pre Ujgurov.
Kto sú Ujguri
Ujguri sú prevažne moslimovia a väčšina z nich žije v západnej časti Číny, v autonómnej oblasti Sin-ťiang. McDougallová, členka komisie Výboru OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie sa vyjadrila: „Sme hlboko znepokojení mnohými a dôveryhodnými správami, že Čína v mene boja proti náboženskému extrémizmu zmenila Sin-ťiang na obrovský tajný internačný tábor, na akúsi bezprávnu zónu.“ V táboroch v autonómnej oblasti je zadržiavaných viac ako milión moslimských Ujgurov.
Ujgur = moslim = terorista
Problémom, ktorý ohrozuje slobodu Ujgurov je, že čínska vláda ich označuje za nebezpečných a potenciálnych teroristov. Niektorí z nich skutočne patria k extrémistickým skupinám, no ide len o veľmi malé percento. Kryzánek, redaktor webu hnonline napísal: „Asi najznámejšie je Islamské hnutie východného Turkestanu, ktoré vzišlo a pôsobilo na území Sin-ťiangu i mimo neho. Jeho príslušníci i podľa západných zdrojov prešli výcvikom v tajných táboroch na území Afganistanu a Pakistanu, tí najradikálnejší mali napojenie na neslávne známu al-Kájdu a v poslednej dobe tiež na Islamský štát… Nemožno nevidieť, že práve drsný prístup Pekingu a často zbytočné náboženské represie v oblasti mohli do značnej miery k radikalizácii prispieť.“
Prevýchova a nové názory za staré
Tím novinárov z BBC dostal povolenie na návštevu Ujgurov v tábore pre Ujgurov a len pred niekoľkými dňami zverejnili video. Je na ňom veľmi zreteľná paralela s nacistickou propagandou. Usmiati ľudia, všetko funguje ako za ideálnych podmienok. No len dovtedy, kým sa nepozriete pozornejšie. „Oh, srdce, nelám sa,“ našliel tím z BBC nápis na stene. Oficiálnou verziou čínskej vlády je, že Ujgurov prevychovávajú. Zbavujú ich extrémistických názorov. Redaktor konfrontoval jedného z „učiteľov“ – pracovníka v tábore: „Niekto by to mohol nazvať vymývaním mozgov.“ „Učiteľ“ mu odpovedal: „Nemeníme všetky ich názory, len tie extremistické.“
Prednedávnom sa v areáli nachádzalo niekoľko strážnych veží, z ktorých sledovali pohyb ľudí. Tesne pred príchodom novinárov boli však tieto miesta na strechách odstránené. Prázdne betónové ihriská transformovali na bežné športové ihriská. Keď prišli novinári, boli plné spokojných športujúcich ľudí. Ľudia na videu pre novinárov tancujú, spievajú a hrajú na hudobných nástrojoch. Na otázky však odpovedajú s dlhším zaváhaním a vyhýbavo.
Paralela s nacizmom
Niečo veľmi podobné sa udialo pred 75 rokmi, keď sa 23. júna 1944 konala návšteva Medzinárodného výboru Červeného kríža v Terezíne. Členovia komisie kontrolovali, čo sa v Tretej ríši dialo so Židmi. Nacisti však boli na návštevu taktiež pripravení. Zmenili výzor mesta, naplánovali presnú trasu jeho prehliadky. Upravili domy, uliciam dali názvy, zriadili školu, do ktorej nikdy nechodilo žiadne dieťa a podobne. Točili film, nie o koncentračnom tábore Terezín, ale o Terezíne, ktorý chceli ukázať svetu. Jedna zo žien, ktorá bola väznená v Terezíne povedala: „My sme vedeli, že príde komisia Červeného kríža, a preto sa všetko skrášľovalo. Dúfali sme, že uvidia skutočný život, tú biedu, to nešťastie, umieranie ľudí... Hrala tu hudba, divadlo, na ulici mohli byť len ľudia, ktorí vyzerali dobre. Tí, ktorí vyzerali zle, boli starí alebo nemohúci sa nemohli ukazovať. Ja som tam nemohla hrať, lebo som bola blondýna a modrooká, nevyzerala som židovsky.“
Obrana zo strany Číny
„Máme čakať, kým urobia zločin? My ich prevychováme skôr, ako niečo urobia a spravíme z nich poslušných občanov,“ znie odôvodnenie, prečo tieto „školy“ existujú. Rakhima Senbay, ktorá v súčasnosti žije v Kazachstane, strávila v takomto tábore viac ako rok priznala: „Týždeň som mala na nohách putá, niekedy nás bili, raz ma dokonca udreli elektrickým obuškom.“ A čo si myslí o tom, ako Čína rezentuje campy verejnosti? „Vždy, keď mal niekto prísť, povedali nám, že ak niečo povieme, pôjdeme na horšie miesto.“
Foto: BBC (https://www.bbc.co.uk/news/resources/idt-sh/China_hidden_camps)