Portál pro kritickou diskuzi o migraci v České republice
a v zemích střední a východní Evropy

MigraceOnline.czE-knihovna › Úloha migračnej témy v slovenských voľbách

Otevřená platforma. Texty nemusí vyjadřovat stanovisko redakce.

Úloha migračnej témy v slovenských voľbách

14. 3. 16
Zdroj: migraceonline.cz
Země: Slovensko

Výsledky slovenských parlamentných volieb šokovali krajinu aj zahraničie, do parlamentu vyniesli neonacistov a protestnú stranu (ne)politika Borisa Kollára a zamiešali karty politickej hry natoľko, že nie je jasné, či sa vôbec podarí zostaviť vládu. Zároveň sa hľadá vinník tohto výsledku, ktorým je v súčasnosti všetko od negatívnej politizácie témy migrácie a utečencov premiérom Ficom až po sklamaného protestného voliča z chudobných regiónov. V tomto komentári sa zaoberám úlohou, ktorú tzv. migračná kríza v predvolebnej kampani mohla zohrať.

Sobotňajšie voľby priniesli prekvapenia všetkým dôležitým stranám, šokovali analytikov, komentátorov aj samotných politikov. Voľby síce vyhrala strana SMER, avšak získala celkovo len 28,3 % voličov, výsledok, ktorý je hlboko pod pôvodnými očakávaniami. Veľmi zlý výsledok oproti predpokladom dosiahla strana Sieť prezidentského kandidáta a predtým favorita pravice s ambíciou zostaviť vládu Rada Procházku, ktorá sa do parlamentu dostala len tesne (5,6 %). Druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách sa stala Sloboda a solidarita (SaS) Richarda Sulíka, ktorý sa dlhodobo netají svojimi anti-európskymi a anti-imigračnými postojmi (12.1 %) a vďaka svojmu volebnému zisku sa môže stať premiérom prípadnej pravicovej vlády. Za SaS skončila Matovičova OĽaNO – Nova (11.0 %). Slovenská národná strana (s kontroverznou minulosťou pod vedením Jána Slotu, ktorá prešla re-brandingom nového predsedu - advokáta Andreja Danka) získala 8.6 % a je späť v parlamente, Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) pod vedením banskobystrického župana Mariana Kotlebu získala 8 % hlasov, strana Sme Rodina podnikateľa Borisa Kollára, ktorý ju kúpil len v novembri 2015 získala 6.6 % a výrazný pokles oproti odhadom zaznamenal aj Most-Híd pod vedením Bélu Bugára (6.5 %).

Bezprostredne po vyhlásení výsledkov exit-pollu, ktorý potvrdil to, o čom sa pár dní pred voľbami začalo šepkať ale nikto si to nechcel pripustiť – teda vysoký volebný výsledok Mariana Kotlebu a jeho strany, nastalo zdesenie a šok. Do slovenského parlamentu vstupuje fašizmus, nasledovaný nacionalizmom, anti-európanstvom a anti-systémovosťou. Zároveň percentá jasne ukazujú na to, že na zostavenie vlády bude treba veľa odhodlania, kompromisov a predtým nepredstaviteľných spojení, ktoré môžu viesť aj k tomu, že nakoniec vládu nezostaví nikto, prezident vymenuje úradnícku vládu a budeme smerovať k predčasným voľbám. Aj v prípade, ak sa niekomu vládu zostaviť podarí, rozdiely medzi jednotlivými stranami, spočívajúce či už v deklarovaných hodnotách  alebo vo vzájomnej nevraživosti môžu viesť k jej rýchlemu rozpadu a novým predčasným voľbám. A to všetko v situácii, kedy má Slovensko v júli 2016 prevziať rotujúce predsedníctvo EÚ, na stole je naďalej tzv. migračná kríza[1] a ďalšie komplikované otázky, v ktorých je viac ako potrebné nájsť spoločné európske riešenie.

Príčiny výsledku volieb

V názoroch na dôvody a príčiny patového volebného výsledku sa komentátori a analytici rôznia. Niektorí poukazujú na to, že hlas pre Kotlebu (ale aj Kollára) je hlasom ľudí, ktorí sú sklamaní z doterajšieho fungovania vlády, politických strán a krajiny. Majú pocit, že sa strany na nich a ich problémy vykašľali. Ich hlas je hlasom protestu, ktorý dali buď autenticky hnedým a antisystémovým stranám alebo SaS a OĽaNO, ktoré sa jednoznačne vymedzili proti Ficovi (zdezde). Z pohľadu toho, kto je voličom Kotlebu je tiež zaujímavé podotknúť, že získal podporu naprieč Slovenskom a na jeho výsledku sa významnou mierou podpísali prvovoliči a mladí ľudia vo veku 21 - 24 rokov. Ďalej sa spomína negatívna anti-utečenecká kampaň a rétorika premiéra, ktorý tým podľa mnohých priamo otvoril dvere vzostupu radikálnej pravice.

Nielen premiér proti migrácii

Dlhodobé vedenie negatívnej politiky, ktoré spočíva v pretrvávajúcom vytváraní neexistujúceho nepriateľa (Rómovia, LGBTI, utečenci, moslimovia), legitimizovanie xenofóbnej a fašistickej rétoriky vo verejnom priestore a relativizovaní základných hodnôt, na ktorých je založená republika, totiž krajinu rozhádali a priviedli na pokraj chaosu.

Ťažko objektívne odmerať, či zneužívanie témy migrácie a utečencov v politickej kampani bolo práve tou témou, ktorá najviac pomohla extrémistom k vstupu do parlamentu. Ide však práve o jednu z tém, kde sa naplno prejavila ľahkovážnosť politikov štandardných strán pri narábaní s etnickými a nacionalistickými náladami. Rovnako je len časťou pravdy hádzanie všetkej zodpovednosti na premiéra.

Rovnakú zodpovednosť majú aj všetci ostatní lídri takzvanej pravicovej opozície, ktorí naskočili na lacnú vlnu protiimigrantského populizmu dúfajúc, že nejaké tie hlasy sa podarí uchmatnúť aj im. Niektorí z nich vlastnú individuálnu utečeneckú/migračnú skúsenosť povýšili na odborné vedomosti o fungovaní migrácie a rozhodli sa v nemeckých televíziách radiť kancelárke, čo by s utečencami mala robiť. V krajine tak prevládol pocit bezprostredného ohrozenia moslimskou inváziou a rozdeľovanie spoločnosti na vzájomne sa osočujúce a barikádujúce skupiny, neschopné a neochotné vzájomne sa vypočuť a pochopiť.  A  Marian Kotleba zatiaľ - nikým nepozorovaný – kampaňoval a dostal sa do parlamentu.

V situácii, kedy regulárna vojna na Ukrajine – v našom susednom štáte, neprestáva a celkom vážne sa začína debatovať o konci Schengenu a rozpade Únie (a to aj vďaka činnosti V4 v posledných mesiacoch), je na mieste otázka, či tvrdé postoje krajiny vo vzťahu k utečencov a zámerné politizované témy migrácie, naozaj prinieslo Slovensku nejaký zisk.

A čo ďalej v migrácii?

Pripomeňme, že počet utečencov, ktorých sme mali na naše územie prijať a postarať sa o nich, bol zanedbateľný (cca 2300 ľudí v priebehu dvoch rokov). Len občianska iniciatíva ktopomoze.sk na svojom webe doteraz hlási viac ako 1000 dobrovoľníkov, ktorí chceli pomôcť utečencom. Okrem toho krajina disponuje profesionálnymi organizáciami, ktoré sa roky zaoberajú starostlivosťou a začleňovaním utečencov do slovenskej spoločnosti a únia na pomoc vyčlenila značný objem finančných prostriedkov. Príchod utečencov by sme teda v ktoromkoľvek čase zvládli bez zbytočnej hystérie.

Akékoľvek spoločné európske riešenie, ktoré zachová funkčnú Úniu a Schengen musí obsahovať záväzok prijať aspoň nejaký počet utečencov z Grécka a Turecka. Len tým, že nahradíme nebezpečné nelegálne cesty cestami legálnymi a ponúkneme menšej časti z miliónov utečencov šancu začať nový život v Európe, môžeme zobrať biznis prevádzačom a zachrániť ľudské životy. Čaká nás tiež ťažká debata o budúcnosti spoločného azylového systému, kde je tiež možné dosiahnuť výsledky prijateľné aj pre V4.

Téma migrácie a pomoci utečencom je komplexná a komplikovaná a je potrebné sa o nej začať rozprávať odborne a zodpovedne. Jednoduché riešenia ako stavanie plotov nefungovali v predvolebnej kampani a nebudú fungovať ani v realite. Ak z týchto volieb plynie nejaké ponaučenie, tak to, že skutočnou „no-go zone“ by pre štandardných politikov mali byť podsúvanie populistických a ľúbivých pseudoriešení a rezignácia na vysvetľovanie ťažkých rozhodnutí voličom. Tento priestor už totiž úspešne okupujú extrémisti.


[1] Autorka komentára nerada používa termín migračná alebo utečenecká kríza, keďže podľa jej názoru ide v skutočnosti o krízu vnútri EÚ, ktorá spočíva v neschopnosti dosiahnuť a presadiť spoločné európske riešenie pomoci utečencom a organizácie migrácie zo strany lídrov členských štátov únie. Utečenci a migranti prichádzajúci do Európy nie sú za krízu zodpovední.

Title photo by ThecentreCZ (Own work), CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Zuzana Števulová
Zuzana Števulová působí jako právnička ve slovenské nevládní organizaci Liga za ľudské práva.
V této sekci budeme rádi publikovat vaše texty týkající se aktuálního dění v oblasti migrace. Texty musí být ucelené a v rozsahu 1 až 3 normostrany. Texty v sekci „komentáře“ nejsou striktně žánrově vymezené, mohou být například reakcí na politické dění nebo popisem osobní zkušenosti. Publikované texty nemusí souhlasit s názory redakce. Pokud však vyjadřují rasistické či jinak diskriminační postoje nebo nesplňují základní předpoklady formální kvality, nebudou publikovány. Přečtěte si informace pro autory. Kontaktní adresa pro sekci komentářů je na migraceonline@mkc.cz.


...nahoru▲   

Kontakt

Multikulturní centrum Praha
Náplavní 1
120 00 Praha 2

Tel: (+420) 296 325 345
E-mail: migraceonline@mkc.cz

Doporučujeme



Sponzoři

Partneři

Webdesign & publikační systém Toolkit - Econnect